Sugiyama Hiromi | Interviewer (Slovak Cover) @SugiyamaHiromin | Uploaded September 2015 | Updated October 2024, 1 hour ago.
Text:

"Piesne nám vždy hovoria: "Život tvoj je
nenahraditeľný a vzácny." Klame.
Keby aj som vedela niekým iným sa stať,
nikto by nechcel v tejto rade stáť.

Dni, kedy neprichádza zmena ku nám,
hľadáme miesto, kde sa dá sadnúť a pokoj srdciam.
Stratili sme chuť dokázať, že sme originál
radšej sa stávame pozadím k nim.

Jazvu, čo zahojila sa dávno,
otvorila som a začala krvácať.
Keď slová vypadli ako vodopád,
počúvala som len smutné piesne.

Akú hudbu počúvaš, keď osamieš doma?
Aké jedlo jedávaš, keď osamieš doma?
Komu si sa rozhodol dať svoje pocity?
Nemusím to byť ja, stačí keď povieš pravdu na rovno.

Zakryla som si uši a kričala:
"Ľudia si nebudú rozumieť." Plakala.
Pod povrchom som však dobre vedela sama,
chcela som byť iba milovaná.

Ja som nikdy nebola výnimočná,
tak aspoň predstieram, že som sa snažila.
Pred ľudmi som sa tvárila, že ma to netrápi
a nasadila úsmev nevinný.

Hádam, že ešte niečo mi stále chýba,
preto pôjdem ďalej aj bez toho neznáma.
Pred siedmou ráno je depresívna tma,
nechaj ma snívať o svetoch vonku.

Aké filmy pozeráš, keď osamieš doma?
Aké slová rád máš, keď osamieš doma?
Koho chceš vidieť každú sekundu života?
Nemôžem to byť ja, pretože ja som moc obyčajná.

Nemám, nemám, nemám ja budúcnosť.
Nemám, nemám, ja neočákavam.
Nie je, nie je, nikto tu už nie je,
Aby ma držal za ruku.

Ja chcem, ja chcem, ja chcem sa s niekým smiať,
Ja chcem, ja chcem, ja chcem byť prijatá,
Toto, tamto, vzdala som to všetko,
Scenéria predo mnou sa mení na obrysy.

Akú hudbu počúvaš, keď osamieš doma?
Aké jedlo jedávaš, keď osamieš doma?
Komu si sa rozhodol dať svoje pocity?
Nemôžem to byť ja, pretože ja som moc"- A zasa

Sebecky sa strhávam, neustále vzdávam,
je mi to jedno, keď bolesť od iných prijímam.
A ako som rástla, uvedomila som si,
hej, myslíš,
že už je pre mňa neskoro?